Štruktúra a princíp EGR ventilov prešli neustálym vývojom. Skoré ventily EGR používali čisto mechanickú štruktúru, ktorá regulovala prietok výfukových plynov prostredníctvom fyzikálnych zákonov. Tieto mechanické EGR ventily zahŕňali konvenčné a pozitívne/protitlakové typy. Ich princíp fungovania bol podobný bubnovej konštrukcii-s vnútornou pružinou a membránou. Využili podtlak v sacom potrubí, aby prekonali odpor pružiny a otvorili ventil na vedenie spätného toku výfukových plynov. Z dôvodu obmedzenej presnosti mechanického ovládania však moderné vozidlá strednej-až{7}}vyššej-triedy zvyčajne používajú elektromagnetické ventily EGR.
Elektromagnetické ventily EGR ovládajú otváranie a zatváranie ventilu cez solenoid, namiesto toho, aby sa spoliehali na vákuum v sacom potrubí. Riadiaca jednotka motora (ECU) na základe údajov v reálnom čase, ako sú objem nasávaného vzduchu, tlak v sacom a výfukovom potrubí, poloha škrtiacej klapky, teplota chladiacej kvapaliny a otáčky motora, vypočíta, či sa má otvoriť ventil a regulovať prietok výfukových plynov. Presným ovládaním solenoidového ventilu prostredníctvom elektrických signálov sa dosahuje efektívnejší proces recirkulácie výfukových plynov.
Stručne povedané, systém EGR ako účinný prostriedok na zníženie emisií oxidov dusíka z automobilov dosahuje svoje environmentálne ciele zavedením časti výfukových plynov do sekundárneho spaľovania. Ako kľúčový komponent na reguláciu množstva primiešaných výfukových plynov hrá EGR ventil v moderných vozidlách čoraz dôležitejšiu úlohu. Väčšina moderných vozidiel používa elektromagnetické ventily EGR, ktoré sú priamo riadené počítačom motora, aby sa dosiahol presnejší a efektívnejší proces recirkulácie výfukových plynov.
